ELI - jeden pekný príbeh. Kategória RES sa stáva celosvetovým fenoménom. Naše končiny nevynímajúc a ani mňa. Postupom času vzniká mnoho konštrukcií aj výrobcov stavebníc. Niekoľko som ich už postavil, tak môžem aj porovnávať aj hodnotiť. Potešilo ma, že okrem veľmi vydarenej konštrukcie KIWI Tomáša Hlavinky sú aj u nás úspešní konštruktéri - Julo Valaštiak a Karol Chyba. A ich modely sa vôbec v konkurencii nestrácajú. Skôr naopak. Na stránke Hyperflight o Eline napísal jej majiteľ Neil Stainton citujem: "This is one of the nicest F3-RES kits we have seen and is highly recommanded". Tak som niekedy koncom leta sa rozhodol, že nasledujúca bude Julova Elina. Keď si môžem vybrať určite volím diely frézované aj keď prevažná väčšina je rezaná laserom. Je to jednoduchšie aj rýchlejšie pre výrobcu. Pred zahájením stavby som si stanovil niektoré priority, resp. cieľe ktoré chcem dosiahnúť. Čo najnižšia hmotnosť, spálené povrchy po rezaní laserom, hlavne na viditeľných miestach odstrániť, aj keď hrozí, že rozmery sa zmenšia a s tým súvisí aj posledná voľba - poťah nielen transparentnou, ale aj priehľadnou fóliou Oralight. Stavebnica obsahuje všetok materiál potrebný k stavbe. Nie samozrejmosťou oproti konkurencii je tlačený výkres, ktorý obsahuje všetko detailne rozkresené. Ďalej aj popis stavby po bodoch aj s trojrozmernými nákresmi. Všetko je prehľadne označené, popísané. Pre moju koncepciu, kde je vidieť všetko mi ale hodne vadí popis na povrchu dielov, ktorý je moc viditeíný aj vypálený do hlbky. Čo stým? Ak bolo možné volil som diely tak aby boli na spodnej strane a okrem toho som povrch v mieste popisu obrúsil a zatmelil. Sú to detaily, ktoré síce nemajú žiadny vplyv na konštrukciu, ale ja by som bol radšej keby tam neboli. Stavbu som si chcel vychutnať, tak som sa vôbec nenáhlil, jednotlivé kroky som predom preveril, niečo podľa mojich predstáv aj skúseností upravil, aj keď vďaka premyslenej konštrukcii toho moc nebolo. Čo môžem vytknúť a kde som aj ja urobil chybu je prilepenie trubky k prednej časti trupu. Teda aspoň doplniť popis postupu do návodu, pretože keď sa hlavne začiatočník bude riadiť postupom bez kontroly na výkrese hrozí že uhol ujde, čo je potom v ďalšom problém. Návod aj výkres uvádza nastavenie negatívov na ušiach, len chýba popis ako na to. Mnohé veci sa objavujú v jednotlivých konštrukciach opakovane rovnako, napríklad pre upevnenie výškovky sa dáva tenká preglejka, ktorá vystupuje z povrchu čo robí problém pri poťahu.
Skutočne som sa snažil šetriť každým gramom, komponenty som vybral čo najľahšie, veľká neznáma bola koľko to bude nakoniec vážiť a hlavne koľko bude treba dovažovať. Už od začiatku som mal obavy z toho, že chvost bude príliš ťažký. Hrúbka balzy 5mm s veľkou váhou tomu nasvedčovali. Ako náhon na výškovku som zvolil uhlík 0,8 mm (1,5 g) a objstranné lanko 0,38 mm (0,4 g) na smerovku. Servá pre kormidlá sú nové KST X06 a na brzdy Blue Bird BMS-101HV. Veľmi dobrá voľba aj keď určite nie lacná. Aku používam už štandartne 2-oj článok LiPol Robe Power Ultra HP 550 mAh. Príjmač je tiež už u mňa štandart Futaba R3004SB. No a pre komfort aj bezpečnosť magnetický vypínač Pico Switch od Practicalrc. S tých, ktoré som doteraz použil sa mi tento najviac pozdáva, pri zapnutí Led bliká na modro a pre vypnutie treba nad ním podržať magnet min 3 sek. Po dokončení stavby u mňa vždy nasleduje jeden až dva nátery plničom pórov Aeronaut, po záverečnom prebrúsení nanesiem teplom aktivujúce lepidlo, používam originál od Oracover. Mnohí tieto operácie vynechávajú, pravda je, že by som ušetril zopár gramov, ale ja som spokojný s takýmto postupom a určite ho nikdy nevynechám. V špici bol voľný priestor, vravím si použijem ho na dováženie tak som z vonka ubobil otvor pre nasypanie olovených guličiek. Povrch trupu som po tmelení obalil 12 gramovým papierom, viackrát prelakoval, jemne prebrúsil a na záver prestriekal dvojzložkovým priehľadným polyuretanovým lakom. Moc sa mi tento postup osvedčil, od teraz určite nie fólia ale len takto. Je to možno trocha pracnejšie, ale stojí to za to. A myslím, že ľahšie to už nejde. Po obalení prišiel čas "pravdy", provizórne som model zostavil, žiaľ ostal som zhrozený - ťažisko vychádza moc, moc vzadu. Radšej som to ďalej ani nezisťoval koľko. Tak som rozhodol, že aspoň výškovku, ktorá vážila 19 gramov urobím novú. Obrátil som sa na Jula, či by mi nevyrezal novú z ľahkej balzy a hrúbke 4 mm. Nakoniec mi ponúkol frézovanú čo ma veľmi potešilo. Tak som si to vychutnal na záver bez spáleného povrchu. Mal som už viaceré konštrukcie aj frézované, ale kvalitu Julovej nedosiahla žiadna. Váha mi vyšla 14,4 gramu, čo bol aj stanovený cieľ. Ešte jedna vec, ktorú musím urobiť vždy, aj keď nejaký gram stratím a je to aj pracnejšie to sú klasické plastové pánty. Používam 11 mm MPJET, ale ešte lepšie sú originál DUBRO, ktoré sú ešte tenšie. A veľmi dobre sa s nimi robí. Aby to nebolo tak jednoduché zvolil som priehľadnú fóliu, pri farebnej povrch lepšie vidím aj sa s tým lepšie robí, tak som sa s tým trocha vytrápil. Blížim sa k záveru aj rozuzleniu tohto príbehu. Čo sa týka hmotnosti myslím, že cieľ som splnil a pri tejto konfigurácii som dosiahol výborných 358 gramov. Hlavne krídla sú hmotnostne vynikajúce aj pevnosť je výborná. U trupu vidím možnosť na úpravy - trochu sa dá ušetriť na trubke, len musí byť kvalitne urobená, no a hlavne predná časť, trup môže byť užší aj nižší, priestoru je vnútri stále dosť. Vnútornú výztuhu z preglelky by som nahradil kvalitnou leteckou hrúbky ca 0,8 mm. A prednú časť by som určite o niekoľko centimetrov predĺžil. Pre dosiahnutie ťažiska 75 mm od nábežnej hrany som musel v predu dovážiť 48,4 gramu. Žiaľ, je to škoda. Možno budem môcť niečo ubrať, to ale uvidím až po zálete. Nespomenul som, že konštrukcia umožňuje postaviť aj elektro verziu. Pre tento účel je trup ako stvorený, nič netreba meniť, ani upravovať. A v mojom prípade by výsledná hmotnosť bez použitia kúska olova vyšla ešte lepšie. Veľmi dobre to zvládol Fero Ruisl myslím. Ja sa ale doteraz úspešne bránim dať sa cestou elektrifikácie, chcem klasický vetroň, potrbujem sa hýbať a takto mi to vyhovuje nielen pri samostatnom lietaní, ale hlavne na súťažiach som síce vyčerpaný, ale spokojný so sebou. A dúfam, že mi to aj naďalej vydrží takto. Ak ste dočítali až sem ponúkam Vám pozrieť obrazovú galériu. Nie je tam všetko detajlne, ale pre ilustráciu myslím je to dobré.