Niečo "málo" o novom vysielači T16IZ. Po komplikáciach s uvedením vysielača na európsky trh sme sa konečne dočkali. Prvého júna začali s predajom všetci európsky distribútori.
Pokračovanie.

PURITO - príbeh pokračuje. Určite viac času venujem stavbe ako samotnému lietaniu. To je fakt. Pôvodne bol plán na zimu postaviť ELI-nu a zostatok času venovať už minulý rok pozastavenému JET -u.
Pokračovanie.

ELI - jeden pekný príbeh. Kategória RES sa stáva celosvetovým fenoménom. Naše končiny nevynímajúc a ani mňa. Postupom času vzniká mnoho konštrukcií aj výrobcov stavebníc. Niekoľko som ich už postavil, tak môžem aj porovnávať aj hodnotiť. Potešilo ma, že okrem veľmi vydarenej konštrukcie KIWI Tomáša Hlavinky sú aj u nás úspešní konštruktéri - Julo Valaštiak a Karol Chyba. A ich modely sa vôbec v konkurencii nestrácajú. Skôr naopak. Pokračovanie

Ako poraziť do leta hnusobu. Viem má to byť stránka o lietaní a čo k tomu patrí. Ale žiaľ nad tým vládne pandémia, ktorá nám toho moc nedovolí. Preto aj toto písanie. Na základe aktuálnych dát aj údajov zostavila skupina múdrych "Dáta bez pátosu" takúto jednoduchú schému. Hovoria, že im to dáva zmysel a podľa toho určite aj mne. A nielen zmysel, ale aj nádej. Teraz len presvedčiť mocných aby sa podľa toho riadili !

Covid semafor pre športovanie. Počasie sa zlepšuje a myslím, že nehovorím len za seba, že s nádejou pozeráme kedy bude lepšie, vo všetkom tom zmätku a nejasnostiach jedna aspoň na pohľad jasná aplikácia, kde sa dá zistiť čo môžeme a čo nie a za akých podmienok. Tento Covidsemafor vydalo Ministerstvo školstva pre rôzne druhy športov. Najprv som hľadal ktorý druh športu sa blíži našej modelárskej činnosti najbližšie som našiel športy s lietajúcim diskom, ale potom pán Csontos poslal info email, treba napísať tam Letecké športy. Tak hurá na letisko, ale stále zodpovedne!

PLUTO - RC model našej mladosti Doba dnešná mnohému nepraje, ale oproti tomu stíšením sa dostaneme k veciam na ktoré predtým v zhone nebol čas. A tak vychádzajú na svetlo a hlavne vďaka internetu veci minulé, zabudnuté, ale pre pripomenutie minulého milé a pohladia dušu. Tak sa teraz mi objavil model Pluto. A veci sa mne vrátili späť - roky sedemdesiate - kopec Helena, kde sa dalo stretnúť s niektorými modelármi, bolo nás ale veľmi málo. Chodil som tam s Ivanom a tam som spoznal aj Petra a Laca, ktorí práve v tých časoch začínali s RC a práve to bolo toto Pluto. Pohon myslím na MVVS 1,5 ccm, vysielač MARS jednokanál, príjmač aj batéria pekne zabalená vo vate. Niektoré útržky sa mi vybavujú. A lietalo to aj tak ako pilot chcel. A teraz je tu výrobca tejto retro stavebnice f. Stickywood, veľmi pekne spracované. Však posúďte. A k tomu sam našiel na fb toto milé videjo zo Spišskej Novej Vsi.

Ako na Slovensku od roku 2021? Od začiatku tohto roka platí nové nariadenie Európskej únie 949/2019 o prevádzke bezpilotných prostriedkov. Všetky okolité krajiny na svojom území implementovali toto nariadenie. Žiaľ na Slovensku sa nič nezmenilo. Otázka pre nás modelárov čo to má znamenať a prečo sa nič neudialo. Až dnes som ako člen LERMASu dostal písanie od pána Csontosa, ktoré je uverejnené na web stránke aj na fb napríklad. Tak aj ja dávam k dispozícii tento materiál. Aspoň trocha svetla aj doporučení ako sa správať.
Vykonávacie nariadenie komisie EÚ - otázky a odpovede.

Papierový poťah. Táto doba mnohému nepraje, ale zas niekedy sa na veci pozeráme inak, aj robíme iné. Ja som sa rozhodol, že sa vrátim aj k činnostiam, ktoré som už dávno zavrhol, alebo ich zmenil. K takému patrí aj použitie klasického papieru na poťah, ale to o čom chcem teraz písať - lepenie poťahu. Akosi mi zostalo z minula, že papier sa lepí lepiacim nitrolakom. Nebol som spojný s touto technológiou - lak treba riediť, zapácha, pomôcky treba pracne čistiť riedidlom, pri hladení prstami som celý dolepený. Tak som si povedal skúsim to čo bolo úplne na začiatku - klasická vodová klovatina. Hej, ale kde takéto lepidlo vziať, keď ani modelárske obchody ho neponúkajú. Ale nakoniec som našiel - Glutofix, tak ako som si ho pamätal s katalógov Graupner. Aj som mal z toho obavy, ako na to, ako nariediť, či natrieť zvlášť papier, alebo inak. Teraz už som múdrejší, trup, ktorý som obaľoval práve schne a ja sa musím pochváliť. Síce najskôr opatrne, aj s problémami, ale veľmi skoro som tomu prišiel na chuť. Lepidla som síce zarobil ako by som išiel obaľovať nie jeden ale aspoň trisať. Čiže spotreba minimálna. Konzistencia by mala byť skôr hustejšia, ale už nie rôsolovitá. Použil som 13g/m2 tenký farebný papier Dumas. Predom som si pripravil všetky pásy tak aby som musel čo najmenej orezávať. Papier sa priloží na miesto a nasycuje na jeho povrch. Ten sa veľmi rýchlo nasiakne a štetcom, prstami sa prihladzuje. Tým že je rozmočený krásne sa dajú robiť aj prechody tvarové. Len prílišný pohyb, alebo tlak spôsobí, že povrch sa rozpadne. U priehľadného papieru to nie je také zlé, ale u čierneho, ktorý som použil vzniknú biele miesta. Už teraz, ale môžem prehlásiť, že práca ide veľmi rýchlo a aj s výsledkom som spokojný. Prirastok hmotnosti sa blíži k nule, povrch je hladký. Žiadny zápach, všetko sa dá pohodlne umyť vodou. Ďalší postup bude jedna vrstva napínacieho laku, potom možno ešte jedna dve zapónom, medzitým prebrúsenie. Konečný povrch by mal byť dvojzložkový lesklý lak. No a záver pre mňa - určite mi nejde o náhradu nažehľovacích fólií, ale tam kde je to možné, hlavne u histrokov, alebo retro modelov už budem poťahovať aj lepiť len takto.

Slovenskí Leteckí Modelári - SLM - nové záujmové združenie leteckých modelárov na Slovensku. Včera som v skupine historických modelárov SAM119 na fb našiel odkaz na novú stránku, aj diskusia začala k tomu. Z toho čo viem a informácie sú publikované na ich sajte sa jedná o iniciatívu Dubnických a Trnavských leteckých modelárov. Združenie je členom SNA podobne ako aj LERMAS. No a môj prvý názor - každá iniciatíva na podporu modelárstva na Slovensku ma teší, otázka je vzťah voči LERMASU, záleží od ich iniciatívy, čo dokážu na pozdvihnutie modelárstva ako aj uspokojenie naších potrieb. Konkurencia je vždy dobrá, je to hnací motor pre všetkých, pokiaľ samozrejme neprerastie do osočovania, nenávisti, čo je vlastnosť veľmi populárna aj rozšírená v dnešných časoch. Tak držím palce, ak budem vedieť viac určite napíšem.

Opäť zmena. A je tu už pár hodín nový rok. Myslím, že nielen ja som plný očakávaní, priali sme si aby boli pozitívne, opäť som si dal pár predsavzatí, veľa závisí len odo mňa, ale všetci si želáme zmenu k lepšiemu. Aj keď tieto dni tomu ešte nenasvedčujú určite veríme, že zlepšenie príde a sila pandémie bude klesať. A tak dúfam, že aj ja sa dočkám toho vytúženého okamihu, kedy prídem na radu a v ramene pocítim to pichnutie a verte tentoraz bude určite príjemné.
Ako vidíte opäť aj tento môj priestor realizácie sa po čase zmenil. A priznám sa dôvod je opäť prozaický a pre mňa už aj typický. Pri havárii počítača som opäť prišiel o zdrojové dáta. Asi som nepoučiteľný, pretože som si nedal pozor na to. Ale platí aj to už osvedčené - všetko zlé je na niečo dobré. Dlho som nebol v stave znova sa pustiť do práce nanovo, ale Novým rokom prišla teraz aj motivácia aj vrámci predsavzatí začínam. Možno ešte nie úplne funkčne, ale čo sa mi podarilo môžete teraz už pozrieť. Našťastie staršie verzie Aviatiky sú k dispozícii pre záujemcov stále.

Nabíjač ISDT K2. Už je to päť rokov čo som kúpil vtedy jeden z prvých nabíjačov tejto čínskej firmy SC-608. A používam ho dodnes. Pre svoje rozmery aj jednoduchosť ovládania ho nosím vždy aj na letisko. Medzitým firma ISDT uviedla veľa rôznych nabíjačov. Keď sa minulý rok objavila novinka nabíjač K2, rozhodol som sa pre jeho kúpu. Žiaľ dlhodobo aj keď u rôznych predajcov už uvedený, ale stále bol nedostupný. Až teraz sa mi ho podarilo dostať, tak práve stojí vybalený na mojom stole. Chcel som nabíjač s možnosťou napájania zo siete aj jednosmerného zdroja. A dva nabíjacie kanály. Pozrel som aj iné, ale tento sa mi podľa porovnávaných parametrov najviac pozdával. A pre moje potreby plne vyhovuje. Z parametrov vyberám - vstupné napätie AC 240 V, DC 10 až 30 V. Nabíjací prúd 2x 0,2 až 20A. Z toho max nabíjací výkon AC 200W, DC 2x 500W. Pri paralelnom nabíjaní sa dá dosiahnúť až 800W/35A. Ale ja takú potrebu určite nebudem mať. Nabíjač je vybavený výstupom USB C, ktorý sa dá použiť pre nabíjanie napr. telefónov, alebo iných 5V/2A, alebo po pripojení k PC na aktualizáciu FW. Kanál 1 sa dá použiť aj ako napájací zdroj od 2 do 30V, prúd 1 až 5A. Viac detailov je na stránke výrobcu. Návod aj u mňa. Verím, že mi bude slúžiť podobne ake jeho menší brat.

SBD-3 jednokanálový S.BUS dekodér. Ďalšia novinka od Futaby. Vstup je signál S.BUS, výstup PWM - buď jedno klasické servo, alebo regulátor napríklad. Myslím, že je to jasné. Páči sa mi a dúfam, že Futaba nás bude častejšie prekvapovať novými produktami. Aj návod už v angličtine je k dispozícii.

FDLS-1 sysém duálneho prepojenia príjmačov. Podmienky príjmu v pásme 2,4 GHz sa neustále zhoršujú. Preto sa každý výrobca snaží svoj prenos nejako istiť proti rušeniu. Futaba práve predstavila tento malý spliter. Sú naň pripojené dva príjmače FASSTest cez S.BUS. V prípade rušenia prenosu sa systém prepne na záložný príjmač. S.BUS zbernica potom pokračuje cez toto zariadenie. Telemetria je k dispozícii v hlavnom príjmači. Hmoptnosť je 6,5 g. Napájanie 3,5 až 8,4 V. Cena v Japonsku v prepočte vychádza ca 50,- €. Jedná sa o horúcu novinku, ďalšie informácie sú zatiaľ len v japončine. Ale obrázky hodne napovedia. Dôležité je rozmiestnenie antén do rôznych smerov.

Štíhly & dynamický. Tak znie nadpis testu Julovej ELI-ny v najnovšom čísle renomovaného modelárskeho časopisu FMT č. 7/2021. Veľmi som sa potešil aj pozorne prečítal. V podstate potvrdzuje čo som aj ja zistil pri jeho stavbe a lietaní, aj popísal v mojom hodnotení. Autor uvádza problém, resp. nejasnosti s polohou ťažiska, ktoré by malo byť viac vzadu, potom je ale problém s miestom pre balast, ktorý vychádza vpredu. Pre dodržanie predpísaného ťažiska treba dovažovať až ca 48 g. Za bezvetria, alebo slabého vetra nie je možné model dostať nad hlavu. Verziu bez motora doporučuje do slabej termiky, alebo aj na svah. E-verzia v tomto prevedení je citujem "Top-kandidát, pričom jeho slabé miesto - výška pri vleku na silóne v kľude odpadá". Aj keď som tu uviedol len niektoré drobnosti, v žiadnom prípade to neznižuje celkové hodnotenie ani nadpriemernú kvalitu modelu po všetkých stránkach. A ja som pyšný, že je zo Slovenska, aj keď žiaľ tento fakt sa nikde neuvádza. Ale tí skúsení určite vedia kde je jeho pôvod. Ešte ďalšia strana testu.

Trocha iné RES-ko. Zaujala ma táto netradičná konštrukcia Christiana Steinmanna. Chcel RES-ko, ale pri jeho návrhu stanovil niekoľko podmienok - má splňať pravidlá RES, nesmie vyzerať ako "účelový" model, mal by vyzerať ako Flamingo contest, alebo Alpina, nosné plochy by mali mať eliptický tvar, pričom sa inšpiroval tvarom legendárneho Spitfira a názov by mal začínať na C - tak vzniklo Calisto. Dnes už je konštrukcia hotová, diely sú rezané laserom. Pre záujemcov doporučujem sledovať vlákno na nemeckom fóre rc-network. Aj keď možno nedosiahne parametre účelových špociálov, ale určite to bude krásne lietko. Páči sa mi moc.

Lakovanie. Asi ste trocha zmätení pri pohľade na ilustračný obrázok. Ale vysvetlím. Pred mnohými rokmi, aby som to časovo upresnil bolo to v polovici 80 -tych rokov. Moc toho pre nás modelárov k dostaniu na našom uzavretom trhu nebolo k dispozícii. Môj vzor v tej dobe čo sa týka povrchovky boli naši akrobatický upútanci, u nás v klube Jano Škrabálek, Paľo Kočiš, potom Jozef Gábriš či Ivan Čány z Česka. Ich povrch bol takmer dokonalý. Nejakými kanálmi sa dalo dostať k farbám od Graupnera - Spannfix, alebo najnovší vtedajší hit 2k - Pactra. No a farby sa nanášali štetcom. Ale pri pohľade ná krásny povrch by to nikto nepoznal. Až neuveriteľné. No a samozrejme základ bol kvalitná farba a tá druhá podmienka bol štetec. Ten bol od Graupnera a dostávam sa k tomu o čo mi ide - štetec bol z veveričích chvostov. Mne sa podarilo dostať nielen k týmto farbám, ale aj k dvom štetcom. Staral som sa o ne ako oko v hlave. Však to bol aj je skutočný poklad. Nič jemnejšie asi neexistuje. Vôbec netuším od kiaľ sa dá zohnať veveričí chvost. Jeden mám doteraz a stále použiteľný, naposledy som s ním farbil Amigo originál Spannfixom. Nestalo sa, žeby štetec pustil čo i jeden chlp. Ale samozrejmosťou bol perfektne pripravený podklad vytmelený, pod vodou viackrát brúsený. Firma Graupner, teda v tej podobe ako dlhé roky udávala smer v modelárstve už neexistuje. Obchodnú značku kúpil Lindinger a s tým sa vrátili mnohé pôvodné výrobky. Čo je fajn. A teraz som objavil internetový obchod Stefan Graupner priamo z Kirchheim Teck -u. Sortiment zatiaľ nie je veľký, ale okrem úplne pôvodných výrobkov napríklad nylonové vrtuľe a laky, som tu objavil aj originál "veveričie" štetce. Cena je síce vyššia, ale ako som uviedol pre mňa to bola investícia takmer na celý modelársky život.

ULTRA mikro servo Arkai. Dnes už nie je problém nájsť vhodné komponenty aj do tých najmenších modelov. Ich hmotnosti sa pohybujú v rádoch jednotiek gramov. Asi je možnosť výberu rôzna, mňa zaujalo toto 1,7 gramové servo klasického prevedenia, ktoré ponúka firma Arkai. Táto pre mňa doteraz neznáma firma pritom ponúka aj množstvo stavebníc lietadiel rôznych typov aj veľkostí. Už len pre inšpiráciu stojí zato pozrieť.

Moja Futaba T12K. Že som dlhoročným užívateľom RC súprav Futaba je o mne obecne známe. Za môj dlhý modelársky život som prešiel viacerými značkami, v určitom momente som zvolil Futabu a pre mňa to bola tá najlepšia voľba. Ono je aj také príslovie "Raz Futaba, navždy Futaba". Okrem pultovej FX36 mám aj túto T12K, samozrejme upravenú na obraz môj. A bolo to veľmi dobré rozhodnutie, paralela ma napadá, ako som sa pred rokmi rozhodol opustiť OS Windows aj zo všetkým čo k tomu patrí a prešiel na OS X. A od vtedy som rozhodne šťastnejší aj kľudnejší. Moje názory aj rozhodnutia samozrejme nikomu nevnucujem, ale argumenty mám. Ale vlastne iné som chcel teraz rozobrať. Mám veľa lietadiel už a na niektoré sa dostanem raz za dlhý čas. Každé má rôzne nastavenia ak to robím vtedy si pamätám, ale po dobe si neviem za svet spomenúť ako to bolo. Až teraz keď je vic času na všetko som sa k téme nastavovania aj dokumentovania vrátil a urobil písomnú dokumentáciu so všetkými dôležitými údajmi aby som si to rýchlo pripomenul. A keďže som s tým mal dosť práce rád ponúkam prípadným záujemcom aj Futabákom ukážku ako to robím ja. Aby som to môhol jednoducho meniť aj editovať urobil som to v tiež už rokmi overenom a výbornom CorelDraw. Tu je príklad prehľadne nastavení pre moju Elinu najnovšiu.

Už ju mám! budem si pamätať tento deň. Teraz je dôležité aby to môhlo konštatovať čo najviac ľudí a nie len Slovákov.
(samozme ide o vakcínu)

Modifikované príjmače Futaba možno ste si všimli pred časom, že k štandartnému príjmaču F7008SB pribudol nový F7108SB. Zmena je v možnosti príjmať aj v režime FASST a upravená 2-oj dipólová anténa. K tomuto pribudol teraz aj prímač R7114SB, kde sú tiež takto upravené antény. Cieľom bolo optimalizovať citlivosť a tým je doporučený do sťažených podmienok príjmu.

Smútime.. tak píše aktuálne zástupca Futaby firma ACT. Kto by si nespomenul na servo, ktoré tu boli s nami 35 rokov. No ja som ich mal veľa. A nikdy ma nesklamali. Dovolím si citovať čo v ACT o tom napísali -
... po 35 rokoch osvedčené analógové servá FUTABA S3001 a S3003 zomreli po dlhom a plnohodnotnom živote. Ale ako vždy v živote existuje dôvod na radosť. Pretože digitálny potomkovia už uzreli svetlo sveta ...! Nás obzvlášť teší, že vám môžeme ponúknuť S-U300 za 17,90 €. A s S-U301 existuje aj variant s guličkovými ložiskami za 27,90 €. Pre tých, ktorí chcú trochu viac energie, je S-U400 v štartovacích blokoch za 29,90 €. Hrdí rodičia FUTABA & ACT Europe sú šťastní ..
A ja s tým plne súhlasím. Všade, kde to je možné využívam výhody technológie S-Bus vrátane možnosti jednoduchého programovania. A tieto sú za veľmi príjemné ceny.

Nové servo od Futaby špeciálne vyvinuté pre hádzadlá F3K.
Rýchlosť: 0,065 s/60° (7,4 V) / 0,13 s/60° (3,8 V)
Krútiaci moment: 2,5 kg cm (7,4 V) / 1,5 kg cm (3,8 V)
Rozmery / hmotnosť: 23,5 x 8,0 x 19,7 mm / 10 g
Použité napájanie: 3,8-8,4V. No a samozrejme aj programovateľné cez SBUS2. Kedy bude v predaji v EU zatiaľ nie je známe.

Práve som objavil výrobcu klasických stavebníc rokov nedávno minulých, firmu AUMANN, ktorá sídli nedaľeko Munstru nemeckého. Mnohé vo mne skutočne vzbudzujú veľa nostalgie aj spomienok. A sú tu aktuálne k dispozícii dnes už legendy ako Amigo II, Chici (pôvodne Chico), Perry (Terry), Taxi, Amateur, Middle Stick, Topsy, Kwik Fly. Za rozumnú cenu sa dá objednať, hlavne posledne menovaný model ak mi bude priať doba určite postavím. Podľa neho som kedysi dávno nakreslil plán a postavil som ho nielen ja, ale viacerí vtedy mladučkí moji priatelia modelári. A kto nemá chuť ani možnosť použiť spaľovací motor sú k dispozícii ich verné napodobneniny, pričom pohon je elektromotorom.

Nikdy som neprišiel na chuť sekundovému lepidlu, používam ho len keď nie je iná voľba. A svoju púť vždy skončí, keď z času na čas urobím inventúru v chladničke. Ako náhradu používam aliphatické lepidlo, ale sú prípady kedy to nie je možné. Až teraz sa objavil nový typ sekundového lepidla MD-Glue Xtreme. Mám už aj prvé praktické referencie, z jeho vlastností vyberám - neobsahuje rozpúšťadlá, nekvitne, je bez zápachu, odolnosť voči extrémnym teplotám -50 do + 80 st. celzia a ďalšie. Zatiaľ jediná nevýhoda je vyššia cena, ale keď si porovnám koľko som už dal do klasického sekundového lepidla.. Je varianta riedke, stredne husté aj husté, aj aktivátor. Mám objednané keď vyskúšam určite sa podelím o moje poznatky.